Elektricky disipatívne obaly

Elektricky disipatívne obaly sa používajú najmä v priestoroch ohrozených výbuchom a požiarom. Disipatívne vlastnosti obalov zabraňujú statickému nabitiu obsahu a prispievajú tak k ochrane pred výbuchom.

Čo znamená „elektrostatický výboj”?

Čo sú elektrostatické vlastnosti? Čo je špecifický povrchový odpor?

Aký je rozdiel medzi elektricky izolačným, disipatívnym a vodivým?

Ako sa plast stáva (disipatívnym) vodivým?

Na čo sa používajú elektricky disipatívne obaly?

Ako sa označujú elektricky (disipatívne) vodivé obaly?

Ako sa testujú obaly na elektrostatické vlastnosti? Aké skúšobné metódy existujú?

Čo upravuje smernica ATEX?

Čo upravuje smernica ATEX o výrobkoch 2014/34/EÚ?

Čo upravuje prevádzková smernica ATEX 1999/92/ES?

Čo upravuje nariadenie VEXAT?

Aký význam majú smernice ATEX a VEXAT pre obaly?

Pri elektrostatickom výboji (ESD) dochádza k preskokom napätia v dôsledku rozdielov potenciálov. Tie môžu byť viditeľné ako iskry. Pri preskokoch napätia dochádza krátkodobo k vysokému elektrickému prúdu.

Pri elektrostatickom výboji môžu byť poškodené elektrické komponenty. Okrem toho môže výboj predstavovať nebezpečenstvo požiaru a výbuchu. Horľavé látky sa môžu v dôsledku vysokého elektrického prúdu pri výboji vznietiť alebo explodovať.

Elektrostatické vlastnosti sú definované špecifickým povrchovým odporom. V závislosti od neho sa materiál alebo látka označuje ako elektricky izolačná, disipatívna alebo vodivá.

(Disipatívne) vodivé materiály zabezpečujú pomalý odtok existujúceho elektrického náboja a znižujú tak nebezpečenstvo výbuchu a požiaru nebezpečných látok.

Izolačný

Materiály s povrchovým odporom väčším ako 10⁹ – 10¹² Ohm sa označujú ako izolačné.

Disipatívny

Staticky disipatívne materiály majú vyšší elektrický odpor ako vodivé materiály. Disipatívne materiály vykazujú povrchový odpor medzi 10⁵ – 10⁹ Ohm.

Plasty sú v zásade izolačné. Na to, aby sa plast stal (disipatívnym) vodivým, je možné pridať rôzne látky. Väčšinou sa používajú chemické prísady, uhlíkové vlákna alebo sadze.

Elektricky disipatívne obaly sa používajú vždy, keď sa má zabrániť statickému nabitiu a s ním spojenému elektrostatickému výboju.

Disipatívne obaly sú označené ochranným symbolom ESD.

Existujú rôzne skúšobné metódy pre elektrostatické vlastnosti obalov. Vo FRIES sa používajú najmä test s kruhovou elektródou, povrchové meracie prístroje a meranie pomocou vysokého napätia.

ATEX je smernica EÚ. Označenie ATEX znamená „Atmosphères Explosibles“ (výbušné atmosféry). Smernica ATEX zahŕňa dve samostatné smernice: smernicu ATEX o výrobkoch 2014/34/EÚ a prevádzkovú smernicu ATEX 1999/92/ES.

V smernici ATEX o výrobkoch 2014/34/EÚ sú stanovené pravidlá, ktoré platia pre výrobky a zariadenia používané v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu. Cieľom smernice je ochrana osôb pracujúcich v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu.

V nariadení sú definované rôzne skupiny zariadení. Každá skupina zariadení predstavuje odlišné požiadavky a nebezpečenstvá.

Prevádzková smernica ATEX 1999/92/ES sa často označuje ako ATEX 137. Táto smernica definuje bezpečnostné požiadavky pre personál v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu. Cieľom je zlepšenie ochrany zdravia zamestnancov.

Tieto požiadavky EÚ boli v Nemecku implementované prostredníctvom nariadenia o bezpečnosti prevádzky. V Rakúsku bola smernica implementovaná prostredníctvom VEXAT.

Nariadenie „VEXAT“ upravuje manipuláciu s výbušnými látkami. Cieľom nariadenia je predchádzať pracovným úrazom spôsobeným takýmito nebezpečnými látkami.

Skratka VEXAT znamená „Verordnung über explosionsfähige Atmosphären“ (nariadenie o výbušných atmosférach). V tomto nariadení sú definované požiadavky na ochranu pred výbuchom na pracoviskách. VETAX sa má uplatňovať všade tam, kde sa používajú výbušné látky. Týmito látkami sú napríklad horľavé a výbušné kvapaliny, plyny, pary alebo prach.

Smernice nemajú priamy vplyv na obaly. Na základe požiadaviek na prevádzky však môže byť na obaly kladená požiadavka, aby nevytvárali statický náboj, ktorý by mohol viesť ku kritickému výboju.